Prvá aj druhá svetová vojna boli mementom pre celý svet. Boli znečené mestá, dediny, ľudia ktorí neprišli o život boli šťastní, ak našli po vojne aspoň niektorých členov rodiny. Koncentráky, zničená krajina, poznačené zdravie , rozbité rodiny... Väčšina ľudí, ktorí prežili genocídu si uvedomili, že ľudia by mali žiť v mieri , pomáhať si, budovať spravodlivú spoločnosť pre všetkých. Postupne sa však zabudlo a zase zomierali ľudia v Kórei, Vietname, Iraku, Juhoslávii... Studená vojna medzi "Východom" a "Západom" opäť pretrhala rodinné vzťahy a priateľstvá. ľudia cítili potrebu zjednotenia Európy . Niekto tvrdí, že od 1989 sa vraj nič nezmenilo iní to nevnímajú až tak pesimisticky. Vtedy sme síce stáli v rade na banány, ale každý mal prácu a mladí mali šancu získať byt za symbolickú cenu prípadne zadarmo. Nemali sme mobily, internet, zahraničné autá, ale nemuseli sme sa obávať toho, že človek ochorie a nebude si môcť dovoliť zaplatiť zdravotné ošetrenie alebo pobyt v nemocnici. JRD používali umelé hnojivá, ale nikto nehladoval a ak zahynulo zviera nebol problém zabezpečiť jeho likvidáciu v kafilérke.